Foxteriér sa vyskytuje dvoch variantoch – hladkosrstý a drsnosrstý. Obaja patria vďaka dlhým nohám a pekne tvarovaným telám k najelegantnejším plemenám. Aj preto sa zrejme 20. a 30. rokoch 20. storočia dostali do módy a to najmä drsnosrstí foxteriéry, ktorí sú aj dnes známejší ako ich hladkosrstí súkmeňovci.
Oba varianty sa od seba odlišujú predovšetkým druhom srsti. Drsnosrstí majú husté a drsné ochlpenie a sú väčšinou trojfarební bielo – hnedo – čierni. Takmer nepĺznu, treba ich však minimálne dvakrát ročne trimovať. Hladkosrstí foxíci majú priliehavé, hladké a tvrdé chlpy. Sú bieli s hnedými a/alebo čiernymi znakmi.
Foxteriér sa vyznačuje vysokou inteligenciou, je veselý a činorodý, ale tiež ostražitý a učenlivý. Známy je svojou tvrdohlavosťou a nie je vhodné cvičiť ho drilom.